Kvalitná práca pána Bertona, obdivovateľa Thomasa Painea

Minulý týždeň sa mi podarilo niečo úžasné. Bolo to v utorok 20. marca. Natrafila som na portál ResearchGate a tam na Garyho Bertona a jeho článok Debunking the Myths about Thomas Paine. Nieže by tam bol ten článok ako taký,  bolo treba oň požiadať. Tak som napísala kto som, čo som, prečo mám oň záujem a o pár hodín neskôr čítam, že Gary Berton sent you full-text that
you requested. Článok má podnadpis The Truth about Thomas Paine after two centrueis of lies, slanders, and myths - čiže Pravda o Thomasovi Paineovi po dvoch storočiach klamstiev,
ohovárania a mýtov. Pánovi Bertonovi som sa poďakovala. Nie, neprezradím všetko čo tam je, ale s pár perličkami sa musím podeliť. Kto je Gary Berton? Je profesorom na Iona College a zároveň prezidentom Thomas Paine National Historical Association. Tak, ideme na to.

Nie, Paine nie je autorom Deklarácie nezávislosti ani eseje African Slavery in America. Dokázala to textová analýza. OK, beriem. Ideologicky však autorom Deklarácie je, ako editor zasa danú esej zverejnil. Oboje mu slúži ku cti.

Malý počet účastníkov na pohrebe vysvetľuje aj tým, že jedno ráno zomrel a druhé ráno šiel do zeme a teda veľa ľudí ani o jeho smrti nevedelo. Noviny o nej podali správu, keď už bol
v zemi. Spomína však ľudí, ktorí pri ňom boli v posledných chvíľach, sú to naši známi Hicks, Fellows, Jarvis, Emmett. Ja pridám môj postreh - často zdôrazňujú, že na pohrebe boli dvaja černosi, oslobodení otroci; ako že všetci ani bieli neboli, ako keby to bola hanba mať na pohrebe černocha. Ja si myslím, že to bola pre neho pocta, veď bielych mohli akurát ak nenávidieť, nič iné. Ide o uhol pohľadu, či ste rasista alebo nie.

Paine nebol zasa až v takej nenávisti pre svoju vieru, ako pre svoje politické presvedčenie. Tu aj súhlasím, aj nesúhlasím. Od fanatikov si užil určite svoje, o tom nepochybujem; na smrteľnej posteli ho priam obťažovali. Ale je pravda, že Federalisti, ktorí boli masmediálni magnáti, rozumejte, mali veľa tlače, ho ozaj nenávideli a osočovali, ako sa len dalo, často spolu s Jeffersonom. No pán Berton cituje aj tlač, a to americkú, ktorá sa o Paineovi vyjadruje pochvalne v čase po jeho návrate do USA. Ja si spomína , že v nejakom liste Paine spomína, že cestoval s baptistickými kňazmi a tí sa vyjadrili, že by bolili Deistu Jefferson. Takže keď títo kňazi strpeli pri cestovaní Deistu Painea a volili druhého, Jeffersona, iste Paine nebol v nenávisti všetkých kresťanov.
Takže, pravda je niekde uprostred, ale Berton zdôrazňuje, že pre politické názory ho mali viacej v zuboch ako za jeho útoky na Bibliu.

Paine nebol v zabudnutí, ako sa tiež často píše.  Stále sa aktívne zapájal do politiky. Po mŕtvici už tak nechodil, ale určite neležal a nepozeral priblblo do plafóna, ako sa niektorí snažia rozširovať. Napokon, môžete sa pozrieť: https://www.thomaspaine.org/major-works/to-the-citizens-of-the-united-states.html.

To by bolo tak v skratke. Ja sama som mala včera robotu; našla som veľmi kvalitnú esej, v ktorej sa zase spomína list Franklina Paineovi, aby nezverejňoval Vek rozumu. Čo tam po tom, že list
nemá adresáta a že dátum je nečitateľný, čo tam taktiež po tom, že Paine vydal Vek rozumu pekných pár rôčkov po smrti Franklina. Do komentára som napísala, že ako vtip je to dobré, ale do serióznej eseje sa to nehodí.
O pár minút na to som našla stránku nejakých vlastneckých protestantov "Wallbuilders," ktorí zasa prispôsobili realitu svojej realite. Citovali ten istý list, s chuťou pripomínajú národu ako Franklin zvozil Painea s tým, že dátum nie je známy, ale adresát je na sto percent Thomas Paine.
Bože dobrý, je toto možné? Samozrejme, že priestor na komentáre tam a priori nie je, lebo sami vedia, akú somarinu napísali. Ale to je už iný príbeh, hodil by sa do sekcie Postihnutí. Tento článok je pôvodne o tom, ako Gary Berton, profesor na Iona College v New Rochelle, robí všetko preto, aby sa svet dozvedel o tom, aký v skutočnosti Thomas Paine bol.