Zoznámte sa s pánom Paineom

13.01.2018

Thomas Paine sa narodil 29. januára 1737 v Thedforde a zomrel 8. júna 1809 v New Yorku.

Chcem Vám predstaviť pre mňa veľmi dôležitého človeka, môj veľký literárny vzor, ešte viac ľudský vzor, zároveň však človeka, ktorého si nijako neglorifikujem aktorý mal zopár chýb. To jediné mám s ním spoločné. Lebo Paine nebol žiadny tvor á la Jánošík od Botta. Medzi januárom 1737a júnom 1809 žil ako človek-muž na tejto planéte. Často si pre seba v duchu hovorím, že sa narodil v myšej diere a do svojich 37. rokov v podstate nenašiel sám seba. Ale krásne sa vyprofiloval. Ja by som povedala, že priam vykryštalizoval a potom sa až do svojej smrti brúsil, až bol z neho briliant. Je to tak, že každý človek je ako prvok uhlík a záleží len na ňom, či chce byť sadzou alebo diamantom.

Je nepodstatné podrobne tu rozoberať do detailov jeho život kým zmenil svet. Môžem len povedať, že kým odišiel do kolónií za veľkou mlákou, vystriedal rôzne zamestnania a bol
vždy viac hladný ako najedený. Ako dvadsaťročnému mu zomrela tehotná manželka a
hoci sa potom oženil druhýkrát, bolo to z čistého priateľstva s mladou dámou a s manželstvom to inak nemalo nič spoločné. Z jeho života však možno spozorovať jednu nepopierateľnú vec - nikdy mu nešlo o peniaze. Mohol žiť a zomrieť ako milionár, on ale myslel na tých, čo po ňom mali zostať. Ešte aj túto veľkodušnosť prekrútili len preto, že si dovolil kritizovať trinitariánske kresťanstvo.

Na internete sa možno dočítať, že do svojho odchodu do kolónií nebol v ničom úspešný, v ničom
nevynikol a sled jeho životných peripetií bola jedna katastrofa za druhou. V podstate je to pravda. Ale takýchto ľudí sú milióny. Avšak to, čo potom dokázal do konca svojho života, predčí zvyšok ľudstva. Neviem, kto to kedy vymyslel takto opisovať niekoho život. O každom človeku by sme totiž mohli povedať, že ten bol niemand do svoje dvadsiatky, ten do svojej tridsiatky atď.
atď. Ja napríklad čakám, kedy sa to prelomí a spravím niečo užitočné. Podľa spôsobu klasifikácie Paineovho života som ešte stále niemand aj ja. Paine však na rozdiel odo mňa mal v sebe iskru a silnú túžbu zmeniť svet k lepšiemu. To, či sa mu to napokon podarilo, ani nie je dôležité, dôležité sú tu jeho pohnútky, jeho myšlienky, činy a nasadenie vlastného života. Postupne Vás v článkoch oboznámim s týmto všetkým.

A ako vlažného Deistu ma na Paineovi fascinuje ešte niečo - jeho viera v Boha. Iróniou je, že kniha, v ktorej na každej strane opisuje svoju lásku, úctu a obdiv k Bohu, mu dala
nálepku "ateista." Lepšie povedané, pre tú knihu mu dali takúto nálepku. Bolo to v dobe, keď ste boli buď kresťanom alebo neznabohom. Nič medzi tým neexistovalo a na nešťastie, túto klasifikáciu mnohí dodnes používajú. Hoci Paine nielenže veril v Boha, on o Ňom písal ako keby vedel nabetón že je, bol vo svojej dobe považovaný za neznaboha. Ale taký osud mal aj Voltaire a tiež s tým nič nenarobil. Cez zmienku o deistickom diele Vek rozumu som sa ako Deista zoznámila s Paineom ako takým. Bolo to dávno pradávno, písal sa rok 2004, keď som si vygúglila deizmus. Ale to je iná história, tú tu nebudem rozoberať.

Pre nás je teraz dôležité pamätať si, že Thomas Paine bol do svojich 37 rokov obyčajný tuctový človek, ktorému často hrozila smrť od hladu. Otec sa mu ako jedináčikovi venoval hlavne po morálnej stránke. Čo v angličtine znamená stay, nechám na vás. To ho totiž otec naučil robiť a je  mi jedno, čo to bolo. V Londýne sa zoznámil s Benjaminom Franklinom a ten ho s depešou vystrojil do amerických kolónií. Na palube dostal týfus a z lode ho museli vyniesť a liečil sa niekoľko týždňov. Po jeho vyliečení nakopol ozajstnú kariéru. Politickú, literárnu, vedeckú, filantropickú a istým spôsobom aj teologickú. A práve táto kariéra či súhrn všetkých kariér je niečo, s čím Vás chcem postupne zoznamovať.

V krátkosti som Vám chcela priblížiť muža, ktorý tak miloval ľudstvo, že ním zostal nepochopený a žiaľ, nenávidený. Našťastie, nie všetkými. Napokon, mať na pohrebe šesť ľudí je niekedy lepšie ako tie maškarády s celým národom a s dlhými prejavmi. A milióny ľudí ani žiadny pohreb nemali. Ja osobne by som radšej prijala šesť ľudí ako zástupy tých, ktorí prišli len zo slušnosti, alebo aby sa pozreli akú mám truhlu,  či potešili svoje oko, že som otrčila kopytá. Počet ľudí na pohrebe možno o niekoho znižuje hodnotu pochovávaného človeka. U Painea to však v žiadnom prípade takto nemôže byť.

V nasledujúcich článkoch Vám Thomasa Painea predstavím podrobnejšie; pozastavím sa nad
niektorými dôležitými aspektmi jeho života, jeho názormi i hlbokými presvedčeniami, ale aj jeho odvahou riskovať vlastný život. A hlavne nezabudnem pripomenúť tých, ktorí ho zradili, opustili a bezdôvodne poškodili jeho povesť. Napriek tomu sú ospevovaní ako hrdinovia histórie. Thomas Paine ale hrdina skutočne bol a práve preto mu tento blog venujem. Pripomeniem však aj tých, ktorí na neho mysleli v minulosti a myslia aj teraz.





© 2018.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky