Mix myšlienok a úvah o Thomasovi Paineovi

V poslednej dobe som našla niekoľko zaujímavých článkov o Thomasovi Paineovi a stretla som sa v nich s niekoľkými zaujímavými myšlienkami. Našla som aj zopár úsmevných. Napríklad o tom, ako presne sa Boh vyjadruje v Biblii a je evidentné, že Paine to nepochopil vo svojom Veku rozumu. Hneď som si pomyslela ako asi presne sa vyjadruje, keď je toľko denominácií a vlastne, ani nemusia byť denominácie, stačí že existujú Unitariáni a Trinitariáni a každý sa
oháňa Písmom. To hovorí za všetko. Ak by sa človek chcel dopátrať nejakej tej "pravdy," jeden ľudský život na to nestačí, a zrejme ani psychické zdravie. Ešte šťastie, že každý sa narodil v tom jedinom, pravom náboženstve a že sa nemusí ničoho báť. Nie o tomto však chcem písať. Spomínam to len preto, že Paine sa na tom bavil rovnakým spôsobom ako ja.

Natrafila som na článok, ktorý rozoberá, či bol Thomas Paine slobodomurárom. https://www.varsitytutors.com/earlyamerica/early-america-review/volume-16/paine-freemason-or-deist.

Ja si myslím, že nebol. A prečo? Lebo keby bol, vedeli by sme o tom a nemuseli by sme o tom špekulovať. Vedeli by sme o tom, ako to vieme o Voltairovi či Franklinovi. Ako dôkazy, že ním
bol, sa predkladá hneď niekoľko vecí; prvou z nich je, že v Anglicku bol nikým a keď prišiel do "Ameriky," vyšvihol sa spoločensky, politicky, ekonomicky. Pripomína mi to ten vtip s Husákom, ktorý niekoľko dní po sebe sleduje jedného chlapa, ako opravuje zámok, až to už nevydrží a hovorí mu: ja by som to mal za chvíľu hotové. A chlap mu odpovedá, že keby bol zámočníkom a nie chirurgom, aj on by to za chvíľku mal. Ak sa niekto narodí ako pozorovateľ života s túžbou zmeniť svet k lepšiemu aj napriek prežitým útrapám a pritom je bohovský štylista, nečakajte od neho, že spraví kariéru ako krajčír, vyberač daní či kšeftár s tabakom. Ak mu však dáte do rúk editovanie časopisu, iste zažiari. To sa stalo aj s Thomasom za veľkou mlákou. Jednoducho prišiel do nového prostredia a dostal sa k práci, ktorá mu šla vynikajúco. Nemusel byť preto slobodomurárom. Za druhé, jeho myšlienky o ľudských právach sú tie isté, aké vyznávajú slobodomurári. Ak by toto bolo pravdou, mali by medzi sebou aj ženy, ale nemajú ich. Paine vyzdvihoval jedinú sektu - kvakerov - a to aj preto, že si boli všetci rovní, dokonca aj ženy s mužmi. Ťažko by tento bojovník za práva žien bol za takýto spolok. Ak bol do hĺbky srdca presvedčený o tomto - že všetci sme deťmi jedného Boha a jeho najväčšou urážkou je, keď hľadáme spôsoby, ako si navzájom ubližovať - nemusel byť slobodomurárom, bol len hlboko veriacim Deistom. Za tretie, napísal esej o pôvode slobodomurárstva a paradoxne, ona sa považuje aj za dôkaz, že slobodomurárom nebol, lebo tam napísal veľa hlúpostí.

Bol to zaujímavý, dlhý článok, ktorý v podstate miestami upieral Paineovi talent, lebo sám od seba by neuspel, uspel len preto, že mal niekoho za sebou. Týmto odkazujem autorovi tejto myšlienky: dajte mu už pokoj!

Často sa diskutuje o autorstve niektorých esejí, ktoré podľa jedných Paine napísal, podľa druhých nenapísal. Textové analýzy každému ukážu presne výsledok v zmysle, čo Kača chcela, to sa Kači snívalo. Ale hanba mi, že ma nenapadlo toto: ak ich aj nenapísal, mal odvahu ako editor časopisu Pennsylvania Magazine publikovať ich a aj to sa mu ráta. Tento názor je v rozhovore s Frances Chiu, ktorý/á je profesorom v New Yorku.
Ďalej tvrdí, že iných autorov z jeho obdobia musí so svojimi študentmi prekladať, ale Painea nie, takú mal modernú angličtinu, bez zbytočných fráz a kade čoho. Porovnáva, že ako staviteľ mostu nielen prepojil dva brehy rieky, ale aj niekoľko storočí angličtiny. Sama som si všimla, že keď ho čítam v origináli, zrejme ozaj čítam jeho starú angličtinu podľa spôsobu záporu v jednoduchom čase.

Dobrý článok je aj tu" https://kenanmalik.wordpress.com/2013/06/24/an-essay-on-thomas-paine-just-a-little-bit-censored/. Autor v ňom porovnáva Rushdieho Satanove verše s Paineho Vekom rozumu. Ak Vám nič iné článok nedá, sú tam aspoň primitívne karikatrúry Thomasa od kresťanov, ktorí ho nikdy nečítali, lebo mu pripísali na triko hrôzy Francúzskej revolúcie, počas ktorej aj on sám sedel a to preto, lebo bol proti vraždeniu. Ale to je tak, keď ktosi číta celý život len jednu knihu a snaží sa zapôsobiť na boha, ktorý je v nej zatvorený. Thomas Paine sa snažil zapôsobiť na toho skutočného, ktorý to tu stvoril. A či sa tak stalo, záleží azda ozaj len od toho, či Boh existuje, lebo ak existuje, iste na Neho zapôsobil.

Thomas Paine je stále zaujímavou postavou, ktorá sa stále preberá a to je dobre. Nemalo by sa s tým prestať.