Nezabudli na Thomasa Painea a vďaka im za to! 

Bolo vynaloženého veľmi veľa úsilia už za života Thomasa Painea, aby sa zničila jeho osobnosť a povesť. Keď sa nedalo rozumne oponovať jeho názorom, bolo treba očierniť jeho samotného. Už krátko po vydaní Práv človeka vzniká životopis, ktorý má so skutočnosťou málo spoločného, ale všetko predbehlo očierňovanie zo strany federalistov a napokon, triumfálne, Cheethamov životopis, inak povedané, "životovýmysel." Normálne zmýšľajúci ľudia ho neberú vážne, ale cirkevné kruhy sa k nemu s obľubou vracajú ako k hodnovernému zdroju. Autor sám uznal, že to písal, aby sa zavďačil Angličanom a najmä preto, aby spravil kresťanstvu službu. Vlastne mi je trápne, že som to tu spomenula. Prečo vôbec? No preto, že veľmi veľa úsilia bolo vynaloženého, aby sa na Thomasa Paina buď zabudlo, alebo nakydalo toľko špiny, aby sa znova neobjavil a zničil už nadobro, naveky.

TOTO VŠETKO VŠAK VYŠLO NAVNIVOČ!

Už v dvadsiatich rokoch 19. storočia, čiže 10 rokov po jeho smrti, sa každoročne oslavujú jeho narodeniny "Thomas Paine Birthday Celebrations" a to rôznymi robotníckymi spolkami, ktoré si vážili to, ako bojoval za ich práva.

Dôležitým bodom v očistení mena Thomasa Painea je životopis "The life of Thomas Paine" od Gilberta Valea. O tomto človeku nemôžem na internete zohnať nič, vôbec nič. Ak niečo zistím, doplním. Na stránkach TPNHA je z roku 1853, ale kedy prvýkrát tento životopis vyšiel, to veru neviem. Pán Vale si dal námahu, aby sa stretol s ľuďmi, ktorí osobne poznali Thomasa Painea a pátral, čo je pravda na jeho ničomnej povesti. Zistil, že takmer nič nie je pravdou. Spovedal ľudí ako plukovník John Fellows, maliar Jarvis, pán Willet Hicks, Paineov sused a blízky priateľ, jeden zo šiestich ľudí, ktorí boli na Paineovom pohrebe.

Neskôr Daniel Moncure Conway trošku kritizuje prácu Valea, ale používa ju vo svojom dvojdielnom životopise. Jeho citát od Valea je z roku 1841, takže Gilbert Vale ho napísal skôr ako v 1853. Oba životopisy sú na stránke TPNHA a je to výborné čítanie.

Americký právnik a plukovník v občianskej vojne, Robert Green Ingersoll (1833-1899), slávny veľký agnostik, je ďalšou osobou, ktorá hájila česť a úmysly Thomasa Painea.

O Paineovi mimo iného napísal aj toto:

"Jeho život je tým, čo svet volá neúspechom, avšak história úspechom."

"Miloval pravdu pre pravdu samotnú a pre ľudí samotných."

"Bez jeho mena nemôže byť písaná história slobody."

V roku 1884 vzniká The Thomas Paine National Historical Association. Zakladajúcich členov je 16. Vedúcou osobou je Thaddeus Burr Wakeman, ktorý predstavuje úmysel spoločnosti slovami:

"...zachovať pamiatku a dielo Thomasa Painea, obdržať a rozšíriť pravdivé informácie o ňom a vyvrátiť rôzne ohovárania a výmysly, ktoré o ňom dlho kolujú..."

V roku 1873 vznikajú noviny The Truth Seeker (Hľadač pravdy), zakladá ich D.M. Bennett, ktorý sa stal na základe Veku rozumu voľnomyšlienkárom. V roku 1881 iniciuje obnovenie poničeného pamätníka v New Rochelle. V mnohých číslach sa venuje odkazu Thomasa Painea, najmä jeho prínosu v oblasti práv a voľnomyšlienkárstva.

Painea obhajuje aj John Remsburg, ďalší veterán z Občianskej vojny vo svojom diele Thomas Paine, The Apostle of Liberty (An Address Delivered in Chicago, January 29, 1916; Including the Testimony of Five Hundred Witnesses). V preklade Apoštol slobody, reč prednesená v Chicagu.

V 20. rokoch 20. storočia významne obhajuje Paineove dielo a myšlienky Thomas Alva Edison. Mimo iného spomína, ako objavil jeho knihy v domácej knižnici a ako prenikavo, akoby z nich svietilo svetlo, na neho zapôsobil ich obsah.

Treba ešte poznamenať, že nikto z tých ľudí, ktorí sa zaslúžili o jeho "vzkriesenie" neboli Deistami a šlo im predovšetkým o jeho veľkosť ako nositeľa nových myšlienok v oblasti práv. Napriek tomu, v súčastnosti je vysoko cenený súčasnými Deistami za svoj príkladný život a najmä za fakt, že myšlienke Deizmu obetoval predošlú slávu. 

Teda veľmi skoro po smrti Thomasa Painea ľuďom došlo, čo bol zač. Vzkriesiť ho nemohli a tak vzkriesili aspoň jeho dielo. Za to im všetkým patrí veľká vďaka. Keby ich nebolo, sotva by som sa ja, narodená na Slovensku v roku 1985, dozvedela o tomto velikánovi slova a ducha.