Thomas Paine ako editor Pennsylvania Magazine

Po svojom príchode do krajiny zasľúbenej sa najprv Thomas dával dokopy, pretože evidentne necestoval prvou triedou. Keď sa vyliečil, spoznal sa s vydavateľom Robertom Aitkenom (1735-1802). Za plat 50 dolárov ročne sa stal editorom novozaloženého časopisu Pennsylvania Magazine or Pennsylvania Monthly Museum. Táto práca ho pohltila, dalo by sa povedať, že konečne robil to, pre čo sa narodil. Pri úvodnom čísle ešte editorom nebol, do ďalsieho prispel článkom The Magazine in America. Toto číslo vyšlo 24. januára 1775. V ňom sa Paine zamýšľa nad významom a prínosom časopisu, nad jeho poslaním, ak je samozrejme vedený správne. Má byť "the nursery of genius" a "kind of market for wit and utility," čiže semenišťom génia a určitým druhom trhoviska pre vtip a prospešnosť. Mal by byť niečím originálnym a nie papagájovať to, čo sa vytlačí v Británii. Mal by mať amerického ducha. To si Aitken stanovil, že má mať kresťanského ducha, ale nemá sa priamo preberať náboženstvo, ani politika. Paine to kočíroval ako editor výborne. Aitken zabezpečoval mapy, rytiny, skrátka ilustroval svoj časopis a Paine editoval a sám písal. Nie vždy pod svojimi menom a preto je teraz ťažko určiť, čoho bol a čoho nebol autorom. O niektorých perlách to vieme s istotou, o niektorých zasa vieme, že ich nenapísal, a veľa vecí sa pohybuje na hrane.

Veľmi originálnym a vtipným nápadom bola úvodná básnička, úvod pod názvom The Snowdrop and the Critic, teda Snežienka a kritik. Je venovaná samotnému editorovi časopisu. Snežienka je prvý, úvodný kvietok jari a tak isto, prvé číslo je úvodom, po ktorom prídu krajšie kvety, teda lepšie a zaujímavejšie čísla. Časom sa tam objaví aj jeho The Liberty Tree, The Cupid and the Hymen.

Niektoré zdroje uvádzajú, že Paine editoval tento časopis od februára 1775 do mája 1776, ale neviem sa presne dopátrať, kedy s touto prácou skončil. Medzi ním a Aitkenom, ktorý bol mimo iného Tory a presvedčený kresťan (ktorý vytlačil v USA prvú bibliu v angličtine), došlo k nejakej hádke, možno kvôli platu. Aitken sa neskôr Paineovi pomstí a vymyslí, že bez troch úvodných pohárikov ani nemohol písať. Je to v čase po vydaní Veku rozumu, kedy odrazu každý veriaci má stovky dôkazov, že Paine nič iné nerobil, len pil. Neprekvapujúce.

Muselo to byť pre Thomasa úžasné, mať v rukách, čo sa vydá a čo nie a dychtivo čakať na reakciu ľudí. Bol to jeden z dvoch najlepších časopisov svojho času, ktorý aj najdlhšie vychádzal. Americké stránky sa pochvalne vyjadrujú o tomto časopise, ktorý sa pod Thomasovým vedením zmenil na niečo nové, originálne, typicky americké. Už po vydaní druhého čísla Thomas písal svojmu priateľovi Franklinovi, že miesto úvodných 600 predplatiteľov majú momentálne 1500 a číslo stále narastá. Ale to len potvrdzuje skutočnosť, že Paine vedel svojim štýlom osloviť obrovské množstvo ľudí, čo napokon dokázal svojím Common sense. Thomas Paine sa narodil pre písanie.

To Honorable Benjamin Franklin Esqr. March 4th, 1775: "....He had not above 600 subscribers when I first assisted him. We have now upwards of 1500 and daily increasing. I have not yet entered into terms with him. This is only the second number, the first I was not concerned in."