Zbožný Deista Thomas Paine (1. časť)

20.01.2018

Priznám sa, že najviac zo všetkého ma na Paineovi fascinuje jeho život sám, jeho prístup k jeho životným peripetiám a nadovšetko jeho náboženský postoj. Čiastočne som zvládla aj jeho politické názory, ale úprimne, ťahanice proti Royalistom či neskôr Federalistom ma až tak nelákajú a nefascinujú, ako napríklad jeho Vek rozumu - The Age of Reason. Časom sa budem venovať Veku Rozumu podrobnejšie. Teraz by som sa rada rozpísala o Paineovom "náboženstve."

Nič nie je pre moje oči (ako vlažnému Deistovi) zrejmejšie ako fakt, že Thomas Paine bol hlboko presvedčený o existencii Boha. Toto jeho presvedčenie je vlastne popudom pre všetky jeho myšlienky a činy. Až do nemoty ma fascinuje jeho hlboká viera v Stvoriteľa vesmíru, absolútne racionálne podložená (na svoju dobu) a vôbec nie fanatická. Nikdy som nevidela od neho v angličtine vetu I love the Creator from the bottom of my heart and soul, a predsa ju vidím za každou jednou vetou, v ktorej píše o Bohu. Nič nie je pre neho príznačnejšie, nič pre neho nie je charakteristickejšie ako jeho láska k Bohu a tento fakt neujde žiadnemu Deistovi, ale takmer každému teistovi či ateistovi. Ale neujde ani jeho obdivovateľom, akým bol napríklad aj jeho životopisec Moncure Daniel Conway, ktorý Thomasa zhrnul takto:

Predovšetkým, Paine bol nesmierne nábožný človek - jeden z mála v našej revolučnej ére, o ktorom môže byť povedané, že mal potešenie v zákone jeho Pána, a v tomto zákone meditoval dňom aj nocou.

Keď sa Thomas Paine vrátil v roku 1802 do USA s povesťou alkoholika a ateistu (obe rovnako nepravdivé), určitý čas spolupracoval s Elihu Palmerom, bývalým presbyteriánsym kňazom, na vytvorení deistickej cirkvi a deistických novinách Prospect papers. Nielen z nich si teraz dovolím citovať Thomasa Painea, ktorý po mnohých osobných katastrofách stále miloval Toho, ktorého volal My Creator and Friend.

Na margo kalvínskych pravidiel počas sabatu napísal:

"Jeden z týchto zákonov hovorí, Žiadna osoba by nemala pracovať počas sabatu, ani sa prechádzať vo svojej záhrade, ani nikde inde, len zbožne by mala ísť na stretnutie a z neho. Títo fanatickí pokrytci zabudli, že Boh neprebýva v chrámoch vystavaných ľudskými rukami, a že Zem je plná jeho slávy. Jedna z najkrajších scén a predmetov náboženskej úvahy je prechádzka po lesoch a poliach, skúmanie diela Boha Stvorenia. Širočizné rozpätie nebies, zem pokrytá zeleňou, ušľachtilé lesy, vlniace sa obilie, vznešená riava mocných riek, zurčiaca melódia veselých potôčikov, toto sú scény, ktoré inšpirujú myseľ vďačnosťou a potešením..." (Of the Sabbath day in Connecticut)

Treba poznamenať, že Painova najobľúbenejšia veda z vied bola astronómia. Zem ako jedna z planét mu poskytovala rovnako kvalitný materiál na jeho deistické úvahy o Bohu.

V Paríži na krátky čas zakladá Society of Theophilantorphists a po príchode do USA sa snaží o to isté. Je pravda, že Federalistami a náboženskými fanatikmi bol nenávidený, ale mal veľa obdivovateľov a zopár osobných priateľov. Iste bol nešťastný a zlomený, keď v roku 1807 zomrel Elihu Palmer, jeho spriaznená duša, priateľ a brat. Jeho zlomené zdravie mu nedovolilo pokračovať v Prospect papers. Zacitujme si ale znova pána Painea!

"Slovo Teológia, zo slova Theos, gréckeho slova znamenajúceho Boh, znamená študovania a poznávanie Boha; toto slovo striktne patrí Deistom a nie Kresťanom. Hlavou Kresťanskej cirkvi je osoba volaná Kristus.... ale hlava Deistov je Boh sám. A práve preto slovo teológia patrí Deistom, ktorí majú Boha za svoju hlavu..." (Of the word "Religion" and other words of uncertain signification)

"Je príliš neskoro urážať Deizmus, zvlášť v krajine, kde je sloboda tlače... Je to náboženstvo, ktoré má Boha za svojho patróna a odvodzuje od Neho svoje meno..."

"Deizmus je jediné vierovyznanie, ktoré pripúšťa uctievanie Boha v čistote a jediné, ktoré umožňuje mysli spočinutie v nerušenom pokoji. Boh je takmer zabudnutý v kresťanstve. Každá vec, dokonca aj stvorenie, je pripísané synovi Márie." (To Mr. Moore, of New York, commonly called bishop Moore.)

Thomas Paine vedel lepšie ako hocikto iný, že život vie byť súhra osobných tragédií. Zažil ich neúrekom. O existencii posmrtného života nebol tak presvedčený ako o existencii Boha. Preto nemožno povedať, že svojou vierou sa nejako utešoval. Neveril v silu modlitby, považoval ju za diktovanie Bohu. Veril, že Boh stvoril veľa takých svetov ako je ten náš. Videl na vlastné oči a zažil na vlastnej koži, akých hrôz je človek schopný. Sám zažil množstvo neprávostí, nenávisti a útokov na jeho osobu... a predsa, napriek tomu všetkému Boha hlboko a vrúcne miloval a obdivoval. Nie, Paine sa nijako neutešoval svojou vierou. Veril, že Boh nám dal do rúk a mysle silu zmeniť svet k lepšiemu, že len takto je možné Mu slúžiť a takto Mu slúžil sám. Nečakal za to od Boha nijakú odmenu. Pre toto všetko nielen mňa jeho viera a život ako taký fascinuje.

O Deistoch píše takto: "Z latinského slova Deus - Boh - je vytvorená denominácia Deistov, to znamená tých, čo veria v Boha. Je to to najúctivejšie pomenovanie aké možno človeku dať, pretože je odvodené priamo od Boha. Nie je to umelé pomenovanie ako Episkopálny, Presbyteriánsky, atď, ale je to meno svätého významu a hanobiť ho znamená hanobiť meno Boha." K osobnému šťastiu mu stačí, že má pomenovanie odvodené od Boha.

Thomas Paine, som úplne iný Deista ako v čase, keď som Ťa spoznala a potom ešte pár rokov po. Ale Tvoja viera ma fascinuje a núti sa zamýšľať - mohla by som aj ja mať takú?

© 2018.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky