Zbožný Deista Thomas Paine (2. časť)

V minulom článku (v prvej časti) plnom Paineových citácií som akoby z rýchlika predstavila "náboženské" presvedčenie Thomasa Painea. Náboženské dávam schválne do úvodzoviek, pretože ťažko povedať, či je deizmus skutočne náboženstvo. Každý Deista je jedinečný vo svojich názoroch a všetci sa zhodujú iba v tom, že niečo či Niekto ako Boh stvoril tento vesmír. Osobne ma vytáča, hoci som len nedávno znova prijala túto filozofiu (v ktorej som strávila celé dospievanie a rannú dospelosť) za svoju, názor na nejakého neosobného Boha. A to je prosím Vás čo? Boh nemusí mať meter sedemdesiat a osemdesiat kilov, aby bol považovaný za osobu. Toto bolo jasné aj Paineovi, ktorý nešpekuloval či je osobný alebo neosobný, lebo mu dal atribúty zodpovedajúce konkrétnej osobe: fantáziu, myseľ a vôľu. Stvoriteľa nazval "The God of Order and Harmony," "The Supreme Architect of the Universe," teda Boh poriadku a harmónie a Najvyšší Architekt vesmíru, takže podľa neho Boh nie je nejaká inteligentná sila, ale Osoba. Skrátka, je to Niekto a basta. Hoci Paine neprišiel s deizmom ako prvý, je momentálne považovaný za jeho "hlavnú osobu" v histórií, a to zrejme preto, že ho to veľa stálo, veľa deizmu obetoval a obdiv zožal až po smrti.

Keď zalovím v pamäti, predstavím si a aspoň čiastočne precítim to, čo pre mňa viera v Boha deizmu znamenala, až ma strasie. Od nádhery aj hrôzy zároveň. Ale kým ma triaslo od týchto dvoch vecí, topila som sa v láske. Sentimentálne hlúposti, povedal by jeden. Dosť možné, ale ja som presvedčená, že Paine to nemal inak. Prečo by mal vôbec niekde napísať, že Stvoriteľa miluje, keď to dokázal svojím životom. Napokon, je to hlúpe takto s tým narovinu vyrukovať; to, že to je pravda, musí človek dokázať svojím životom a nie to dakde vypisovať. Thomas to dokázal ako nikto iný. Povážte len, ako menuje Boha: Father of All, The Great Mechanic of the creation, The First Philosopher, The Original Teacher of all science, Almighty Lecturer, Fountain of All Wisdom. (Otec všetkých, Veľký Mechanik stvorenia, Prvý Filozof,  Pôvodný Učiteľ všetkej vedy, Mocný Lektor, Fontána všetkej Múdrosti).

Ak čítate komentáre a recenzie k jeho knihe Vek rozumu (považujem ju za najkrajšie vyznanie lásky Bohu, aké kedy bolo napísané), vašej pozornosti neunikne fakt, že si mýlia Deistu Painea s Panteistom, ktorým nikdy nebol. Štve ma to. Paine písal jasne a zreteľne, že Boh je Tvorca prírody a je od nej oddelený. Nikdy som od neho nečítala jedinú vetu, ktorá by čo i len vzdialene zaváňala panteizmom. A predsa mnohí chvália túto knihu a píšu, že uctieval prírodu a že ju považoval za boha. Nič nenaznačuje tomu, že Boha spájal s prírodou nejako inak, než že je jej Stvoriteľom. Dokonca sa nájde zopár jedincov, ktorí Vek rozumu považujú za manifest ateizmu. Pre mňa absolútne nepochopiteľné, písal ju v boji proti nemu.

Na základe toho, čo o Paineovi viem si myslím, že väčšinu jeho činov, najmä tých filantropických, motivovala jeho viera v Boha a možnosť, že sa raz pred svojho Stvoriteľa postaví. A to bol silný motivačný faktor. Paine chcel uspieť. Paine chcel skladať Bohu účty so cťou. Paine sa túžil postaviť pred Toho, Kto ho stvoril. Nehľadajme v tom ale vypočítavosť, krivdili by sme mu. Iste nerobil dobro len pre to, aby ho Boh raz odmenil. Táto odmena je len teoretická a je čisto na Bohu, či k nej dôjde. Ak k nej nedôjde, nič sa nedeje. To dobro, ktoré spravil, malo aj tak svoju cenu. Ako sa píše v jednom internetovom článku, Paine veril, že žije vôľu svojho milovaného Stvoriteľa. Jeho vôľou je, aby sme jeden druhému preukazovali dobro. (https://newyorkcity.yodelout.com/greenwich-village-greenwich-village-tom-paine-infidel/). Toto je asi najkrajší internetový článok o Thomasovi Paineovi.

V jednom liste z roku 1806 Paine píše, že cieľom všetkých jeho diel ohľadom náboženstva bolo priviesť človeka k rozumu, ktorý mu dal Boh a inšpirovať ho k veľkým princípom božskej morálky, spravodlivosti a milosrdenstva... podnietiť v človeku ducha dôvery a útechy v Stvoriteľa. V liste Samuelovi Adamsovi z prvého dňa roku 1803 píše, že modlitbou človek neslúži Bohu, ale sebe. Myslel modlitbu, v ktorej žiadame materiálne veci alebo niečo v svoj prospech.

V diskusii na blogu autora Kennetha Burchella (obdivovateľ Thomasa Painea a profesor) sa anonym pýta, či je pravda - ako sa domnieva druhý autor Jack Fruchtman - že Paine veril, že je božím nástrojom v oslobodzovaní ľudstva od rôznych druhov "poroby." Pán Burchell s týmto názorom nesúhlasí, ale názor pána Fruchtmana si váži. Ja si skôr myslím, že Paine túžil byť "spolustvoriteľom" v stvorení, že sa zo všetkých síl snažil páčiť sa Bohu, aby Ten videl, že si Jeho práce niekto maličký váži.

Toto je jasne vidieť v jeho Úvahách o budúcom stave (stave po smrti) (My Private Thoughts on a Future State, 1803), kde vyjadruje názor, že verí a dúfa, že Boh odmení tých, čo sa snažili slúžiť druhým, že ich po posmrtnom súde ocení a odmení podľa svojho uváženia. Bolo teda na ňom samom, ako raz u Boha dopadne. Vôbec nepochybujem, že Thomas Paine túžil osobne spoznať tú tajomnú Bytosť, Najvyššiu zo všetkých, tú, ktorú z celého srdca miloval na základe toho, čo o nej vydedukoval z okolitého sveta, tú, ktorá vytvorila čarovne krásny vesmír, ktorý vyrážal Paineovi dych. Na maximum sa snažil, aby raz jeho Stvoriteľ a Priateľ ocenil jeho snahy. Veľmi si prajem, aby sa tak bolo v roku 1809 udialo, aby sa bol Paine postavil pred svojho Milovaného a Ten ho bol odmenil.

Pôvodný článok doplnený a upravený 17.2.2018